ČO SÚ TO MŔTVE RAMENÁ?
Podľa dochovaných historických máp bol povrch riečnych nív väčšiny tokov (najmä v ich nížinných a kotlinových úsekoch) spestrený hustou sieťou mŕtvych ramien. Väčšina týchto ramien je v súčasnosti rekultivovaných, takže úplne zanikli, prípadne sa zachovali iba zvyšky a neúplné úseky.
Takéto mŕtve ramená sa dnes nachádzajú v rozličnom štádiu zrelosti. Ich vývoj úzko súvisel so zmenou tokov spôsobenou ich častým divočením, bifurkáciou a meandrovaním.
V oblasti nížin je možné nájsť 4 základné typy mŕtvych ramien: erózne ramená, prechodné ramená s tenkou sedimentačnou výplňou, akumulačné ramená a pochované mŕtve ramená.
V súčasnosti sa zachovali hlavne posledné dva typy, pričom prevahu majú najmä mladé mŕtve ramená vyplnené prachovito až piesčito ílovitými slabo humóznymi hlinami. V týchto sedimentoch prevláda pôvodná zložka ílov, hlín s prímesou polorozloženej organickej hmoty.
KLIMATICKÉ POMERY LEVÁRSKYCH MOKRADÍ
Tieto mokrade patria z hľadiska klimato-geografického do typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt, suchou až mierne suchou, a jedná sa o subtyp s teplou klímou.
Záujmová oblasť spadá klimaticky do okrsku teplého, mierne suchého, s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9 – 10 °C, vo vegetačnom období 16,2 °C .
To indikuje výrazný podiel výparu (evapotranspirácie) vplývajúceho na vodný režim, ktorý môže ovplyvňovať najmä v letnom období režim a zdroje podzemných vôd.
Priemerný ročný úhrn zrážok v tejto oblasti je 500 – 550 mm, čo potvrdzuje aj priemerný ročný úhrn zrážok na najbližšie situovanej zrážkomernej stanici v Moravskom Svätom Jáne, kde bol v roku 2008 zaznamenaný priemerný ročný úhrn zrážok 525 mm.
Maximálne úhrny boli zaznamenané v júli, minimálne vo februári.
Toto nerovnomerné rozdelenie nepôsobí priaznivo na zásoby podzemnej vody, nakoľko väčšia časť zrážok spadne v čase, keď je maximálny výpar a veľká spotreba vody rastlinami.
MALI SME DISKUSIU O MOKRADIACH
29.9.2022 prebehla diskusia v teréne v projektovej oblasti o význame a prínose miestnych mokradí pre poľnohospodárov a miestny rozvoj.
HODINA GEOGRAFIE - LEVÁRSKE MOKRADE
Levárske mokrade sa nachádzajú na západnom okraji Záhorskej nížiny, v katastrálnom území obce Malé Leváre. Na juhu zasahujú do CHKO Záhorie a ramsarskej lokality Niva Moravy. V tesnej blízkosti je územie európskeho významu Gajarské alúvium Moravy. Severná časť územia s poľnohospodárskou pôdou sa nachádza mimo chránených lokalít, avšak svojou polohou poskytuje ideálny priestor na prepojenie existujúcich chránených území.
Z geomorfologického hľadiska je záujmová lokalita katastra Malé Leváre súčasťou celku Borskej nížiny, podcelku Dolnomoravská niva a Myjavská niva, patriacu do subprovincie Viedenská kotlina, provincie Západopanónska panva.
Borská nížina aj predmetné územie má rovinatý charakter s priemerným sklonom 0,53° a je charakteristická typickým fluviálnym reliéfom, kde sa erozívno-akumulačná činnosť riek už neuplatňuje a staré ramená sú dlhodobou kultiváciou vyrovnávané. Reliéf tvoria nerozčlenené roviny, morfologicky ohraničený kótami 132–158 m n. m.
29.7.2022 - NÁJDI PÄŤ ROZDIELOV
Pozeráte sa na tú istú mokraď. Jeden záber je zo začiatku júna, druhý
je fotený o mesiac neskôr. Na vode v mokradi s miestnym názvom
“Raudazi“ sa prejavilo dlhotrvajúce intenzívne sucho, väčšina vody sa
v priebehu horúceho mesiaca vsiakla alebo vyparila a mokraď slúžila ako
dôležitý element pre okolitú mikroklímu, ako napájadlo pre zver a biotop
pre hmyz, obojživelníky a vodné vtáctvo. V poľnohospodárskej krajine
dôležitá úloha.
Ako by sme vedeli zabezpečiť, aby bola mokraď plná vody aj v horúčavách
uprostred júla a plnila si svoju funkciu aj naďalej?
Vďaka tomu, že hladina podzemnej vody je tu vysoko – zhruba v hĺbke
1,5 metra, bude stačiť mokraď o kúsok prehĺbiť a niektoré časti
prekopať a tadááá, zabezpečíme, že bude dotovaná vodou väčšiu časť
roka.
A presne na toto sa chystáme v spolupráci s BROZ a Norsk institutt for
naturforskning v rámci projektu ACC04P01 Mokrade pre život a prosperitu.
26.7. 2022 - LEVÁRSKE MOKRADE MAJÚ NOVÉ INFOTABULE
Tímu, ktorý pracuje na projekte ACC04P01 „Mokrade pre život a prosperitu“, sa podarilo osadiť na mieste projektu tri nové infotabule.
22. 6. 2022 - PREČO SÚ MOKRADE DÔLEŽITÉ?
Mokraď možno charakterizovať ako biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Toto územie môže byť nasiaknuté vodou trvalo alebo sezónne. Práve prítomnosť vody vytvára v krajine špecifický biotop s charakteristickými vlhkomilnými porastmi, ako sú trstinové zárasty a vlhkomilné druhy rastlín, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre rôzne druhy živočíchov od hmyzu až po cicavce. Pre človeka zvyšuje atraktívnosť mokradí možnosť pozorovať vzácne druhy vodného vtáctva. Na Slovensku máme viaceré typy mokradí: riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny.
V priebehu uplynulého storočia sme boli svedkami zániku mnohých mokraďných biotopov v dôsledku antropogénnych zásahov. Dôvodom bola snaha transformovať mokrade na produkčnú, alebo inú úžitkovú pôdu. Zanikali však aj pri realizácii niektorých protipovodňových opatrení. Vedecké štúdie ukazujú, že od roku 1800 ubudlo takmer 64 % mokradí sveta. Ide o vážny negatívny trend vzhľadom na to, že mokrade plnia v krajine nenahraditeľnú úlohu. Patria k najproduktívnejším ekosystémom sveta: podieľajú sa na odstraňovaní chemických a organických odpadov z vody, čím sa stávajú nenahraditeľným zdrojom pitnej a úžitkovej vody, sú zdrojom potravy, podporujú biodiverzitu, chránia pred povodňami a eróziami a uskladňujú oxid uhličitý. Z ekonomického hľadiska poskytujú celú škálu kultúrnych ekosystémových služieb v podobe turistického ruchu. Mokrade predstavujú centrá rekreačných a turistických aktivít, ktoré zvyšujú ekonomický status mnohých oblastí.
Tieto skutočnosti sme si začali naplno uvedomovať so zmenou klímy, ktorá ukazuje, že iba pestrá krajina dokáže účinne tlmiť dopady klimatických zmien a čoraz častejšie výkyvy počasia. Súčasný alarmujúci stav ale nie je nezvratný. Mnohé z minulých chýb sa dajú napraviť. Zmena k lepšiemu je však dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje zapojenie nás všetkých. Čím skôr začneme, tým stabilnejšiu krajinu zachováme pre naše ďalšie generácie.
14.6.2022 - SOM MOKRAĎ. TEŠÍ MA!
Na Slovensku sa vyskytuje viacero typov mokradí. Rozlišujeme ich najmä na základe vegetácie. Mokraď sa často spája s predstavou vodnej plochy pokrytej trstinovými porastmi. K druhovo najbohatším mokradiam v miernom pásme patria zaplavované lúky. Slúžia ako hniezdisko pre mnohé vtáky, poskytujú živočíchom aj človeku veľa potravy.
Osobitnou kapitolou sú rašeliniská, ktoré vznikajú na miestach trvalo zásobovaných povrchovou alebo podzemnou vodou. V takýchto podmienkach je nedostatok kyslíka, dochádza tu k hromadeniu odumretých rastlín a k tvorbe rašeliny.
Rašeliniská trvale zásobované podzemnou vodou voláme slatinné rašeliniská. Sú to spoločenstvá s dominanciou nízkych ostríc a machorastov.
Vrchoviská vznikajú tam, kde je dostatok zrážok, majú extrémne kyslú pôdu. Nedostatok minerálnych látok a úplná závislosť od zrážkovej vody vyhovuje iba obmedzenému počtu druhov. Nájdeme tu aj mäsožravé rastliny, ktoré si dopĺňajú nedostatok živín chytaním hmyzu.
Rašeliniská sú veľmi vzácne a ohrozené. Podobné stanovištia môžu byť porastené krovitými vŕbami alebo stromami – jelšami, topoľmi, vŕbami, brezami, borovicami či smrekmi. Vtedy hovoríme o mokraďových krovinách a mokraďových lesoch, ako sú lužné a rašeliniskové lesy
6. 6. 2022 - POKROČILI SME V PLÁNOCH NA OBNOVU LÚK
Prebehol výber prirodzených lúčnych porastov, kde sa odoberie osivo na
zatrávnenie ornej pôdy.
V kooperácii s BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) a
Norsk institutt for naturforskning.
31. 3. 2022 - SLÁVNOSTNE SME ZAHÁJILI PROJEKT ACC04P01 MOKRADE PRE ŽIVOT A PROSPERITU
31.3.2022 sme zahájili projekt ACC04P01 Mokrade pre život a prosperitu. Podujatie sa konalo v miestnom kultúrnom stredisku obce Malé Leváre a zúčastnilo sa ho vyše 50 hostí.
Medzi nimi sme privítali dámy Mariann Ruud Hagen (Deputy Head of Mission) a Evu Gašpernovú (Senior Advisor on EEA and Norway Grants), obe z Royal Norwegian Embassy in Bratislava, zakladateľa nadácie Green Foundation pána Borisa Zeleného a on-line aj predstaviteľov Správcu programu z MŽP SR pána Denisa Knotku a pani Katarínu Fajčíkovú. Medzi prítomnými boli aj obyvatelia obce Malé Leváre pod vedením pána starostu Adriana Perneckého.
Obci týmto ďakujeme za poskytnutie priestorov.
Projekt bol podporený Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom grantu vo výške 624 969 eur. Projekt je realizovaný v rámci programu SK-Klíma.
Viac informácií o Nórskych grantoch nájdete tu: www.norwaygrants.sk